Umelkyňa, ktorá sa stala objektom umelcov 

Frida Kahlo 

Ikona, inšpirácia, avantgardná umelkyňa, burička,  žena rúcajúca rodové stereotypy. Žena, ktorá premenila bolesť na dôvod, prečo žiť.

Magdalena Frida Carmen Kahlo y Calderón, pôvodom z Mexika, jedna zo štyroch dcér nemecko-židovského otca a španielsko-indiánskej matky. 

Frida nemala ľahký život, už ako malej jej diagnostikovali detskú obrnu, čoho výsledkom bolo, že jej pravá noha bola chudá a zdeformovaná. Dôsledkom toho Fridu videli nosiť len dlhé, veľmi pestré sukne alebo nohavice. 

Keďže jej rodina nemala veľa peňazí, mala len základy maliarstva. Všetko sa to ale zmenilo, keď ostala na niekoľko mesiacov na lôžku a maľovanie bolo všetko, čo jej ostalo.

Železná tyč v havarovanom autobuse prerazila mexickej maliarke Fride Kahlo ľavý bok a vyšla von pohlavím. Mala osemnásť a bola v ukrutných bolestiach.

V tomto období Frida prepadla maliarstvu. Zväčša maľovala len autoportréty, keďže zo svojej postele dlhé mesiace nevidela nič iné, len svoj odraz v zrkadle.

No zvláštne je, že väčšina jej portrétov nám pripomínajú tie staré fotografie, na ktorých sa ľudia dívajú dopredu v strnulých pózach na neobyčajnom pozadí, ale jej autoportréty majú zväčša veľmi pestré pozadia, ktoré hýria farbami. Akoby tam ona sama s jej životom nepatrila. Autoportréty silno kontrastovali s jej ostatnými brutálnymi výtvormi, ktorými vyjadrovala svoju bolesť.

PREŽÍVALA NA MORFIU

Keďže veľa operácií sa nevydarilo (bolo ich viac ako 35), bola Frida odkázaná na stále zvyšujúce sa dávky morfia na potlačenie bolestí. Postupne sa stala závislá od drog. Jej život sa premenil na dlhé obdobia plné bolesti s krátkymi okamihmi nadšenia, kedy mohla maľovať. Často vraj hovorievala: 

"Pila som, aby som sa utopila vo svojej bolesti. Teraz sa tá mrcha naučila plávať." 

Svoju prvú výstavu v Mexiku mala iba necelý rok pred jej smrťou. Na vernisáž ju priviezli priamo z nemocnice húkajúcou sanitkou. Aj s lôžkom ju preniesli doprostred galérie a ona sa bavila tak, ako bola zvyknutá: Šokovala spoločnosť drsnými žartmi, spievala a pila tequillu. Reportérom povedala:  "Nie som chorá. Kým budem môcť maľovať, budem šťastná, že žijem." 

Aj napriek jej zdraviu (len nohu mala 11-krát zlomenú, museli jej amputovať niektoré prsty), táto predstaviteľka surrealizmu rada žila rýchlo, milovala večierky, tequillu, fajčila. Medzi ženami a mužmi nerobila rozdiely, angažovala sa v politike.  Túžila po deťoch, ale nikdy žiadne nemala. Vydala za maliara Diega Rivera, trpela mu nevery no zároveň sama bola milenkou iných žien a mužov (snáď najznámejší bol komunistický revolucionár). Svoj vzťah k Diegovi - lásku aj nenávisť a bolesť zvečnila v niekoľkých obrazoch. 

Onedlho po jej prvej výstave, vo veku 47 rokov, ju našli mŕtvu v jej dome. Ležala tam so svojím posledným obrazom, ktorý nazvala: Nech žije život!

"Nakoniec vydržíme oveľa viac, než si myslíme, že dokážeme."

Frida Khalo