V školstve pôsobí už od roku 1980. Je to teda ostrieľaná učiteľka. Ale nielen to. Je aj manželkou, matkou a starou mamou. Má dve dospelé dcéry a tri vnúčatá. Celý svoj život zasvätila športu. Od detstva sa venovala turistike a zjazdovému lyžovaniu, dokonca aj závodne. Miluje aerobik, pláva, lyžuje, bicykluje, behá...

Všetky športy, ktorým sa venovala, naučila aj svoje deti a snaží sa k láske k športu priviesť aj študentov. 

A najviac ju mrzí, že študenti prirodzenú lásku k pohybu a športu prenášajú na mobily a internet. A ak si ju chce niekto udobriť alebo sa jej zavďačiť, mal by jej priniesť žlté ruže. 

Ako dlho už pôsobíte v školstve?

V školstve pôsobím od roku 1980, to znamená, že tento rok to už bude úžasných 36 rokov. Na tejto škole som od roku 2010, kedy sa spojila obchodná akadémia a poľnohospodárska škola so školou na Podborovej.

.Učíte už 36 rokov. Zmenili sa študenti za tú dobu?

Určite áno. Žiaci sa vždy o šport zaujímali a boli za hodiny telesnej výchovy vďační. Pohyb bol normálnou súčasťou ich života. Ale v posledné roky študenti strácajú prirodzený záujem o pohyb a zdravý životný štýl. Vonku už neskáču škôlku alebo gumu. Mne a mojim kamarátom v mladosti stačila lopta alebo švihadlo. Do noci sme v lete hrávali bedminton. Teraz sú mladí zavretí doma alebo s mobilom von. Sedia a kontrolujú si statusy.

Je to s mladou generáciou také beznádejné?

To zas nie! Vždy sa nájdu aj takí študenti, ktorí majú záujem. Je to iskierka nádeje, vďaka ktorej ešte stále rada učím.

A čo študenti na tejto škole? Máte s nimi nejaké zlé skúsenosti?

So spojením škôl prišli aj niektoré zmeny, na ktoré som nebola zvyknutá. Predtým som neučila učňovské odbory, preto som musela zmeniť aj prístup k žiakom. Učí sa v nich ťažšie ako v študijných odboroch.

Vedeli ste, že niektorí žiaci vás prezývajú Sagan?

To som nevedela, ale je to logické. Celý svoj život jazdím na bicykli. Počas jari, jesene a leta, teda až kým nenapadne sneh. Pracovné dni jazdievam trasu Sliač- Zvolen. To je denne okolo tých 15 kilometrov. Minimálne. Dokonca mám aj zelené tričko ako Sagan, ale je na ňom nápis Na bicykli do práce.

Ako dlho vám trvá cesta do školy?

Cesta do práce mi trvá tak 20 až 25 minút.

Stáva sa, že odkladáte milovaný bicykel?

Bicykla sa vzdám, len keď nasneží a vymieňam ho za vlak. Vtedy z mesta chodievam pešo. Všetci sa čudujú, ale chôdza je najlepší a najzdravší spôsob akéhokoľvek pohybu.

Tomu sa hovorí skutočná láska k pohybu. Venovali ste sa športu aj profesionálne?

Ako študentka som sa venovala zjazdovému lyžovaniu. Dosiahla som aj úspechy. Konkrétne 3.miesto v zjazdovom lyžovaní na celoslovenskej súťaži.

To vám muselo zaberať veľa času. Dajú sa profesionálne záujmy a štúdium skĺbiť?

Určite áno! Mám pocit, že teraz sa mladí ľudia viac vyhovárajú a hľadajú skratky. Vždy po tréningu sme mali povinné štúdium. Ak sme aj boli na sústredení, nemohli sme prísť do školy a ospravedlniť sa, že nie sme naučení. Niečomu sa poriadne venovať, znamená aj obetovať čas a úsilie.

Zúčastňuje sa ešte ako aktívna športovkyňa súťaží?

Ešte donedávna som sa zúčastňovala Maratónu v aerobiku. Cvičí sa bez prestávky 4 hodiny. Zvykla som sa umiestniť na popredných miestach. V dnešnej dobe však viacero takýchto súťaží už zaniká a aj ja som sa rozhodla prenechať súperenie mladším. Šport však nie.

Postavu by vám mohli závidieť aj oveľa mladšie ročníky. Aký máte vzťah k jedlu. Máte svoje obľúbené?

Nemám vyslovene jedno jedlo, ktoré mám rada oveľa viac ako ostatné. Snažím sa jesť zdravo, striedmo a dodržiavať pitný režim. A to odporúčam aj všetkým žiakom. Jem všetko a nikdy som nemala problémy s hmotnosťou. Milujem horkú čokoládu. Ale to nie je predsa jedlo.

Spomínali ste zelené tričko Na bicykli do práce. To je vaše celoživotné motto?

Na bicykli do práce je súťaž, do ktorej sme sa zapojili spolu s kolegom telocvikárom Andrejom Jakubčinom a spolupracovníkmi Monikou Moravcovou a Petrom Drozdíkom. Cieľom bolo vymeniť v mesiaci máj autá a autobusy za bicykle, podporiť cyklistiku a zachrániť nejaký ten kilogram CO2. Zapojili sme sa už do dvoch ročníkov. Bola som ocenená za najväčší počet ciest absolvovaných na bicykli.

Ktorý športovec je vaším vzorom?

Ťažká otázka. (po chvíli rozmýšľania) Ingemar Stenmark. Ingemar Stenmark bol známy zjazdár, zatiaľ najúspešnejší v histórii (pozn.redakcie).

Aj ten najoddanejší športovec nežije len pre šport. Ako ešte trávite voľný čas?

Všetok voľný čas patrí knihám. Čítam. Čítam. Čítam. V priemere za rok je to aj 100 kníh. Často chodím do knižnice alebo si knihy kupujem. Samozrejme, venujem sa aj vnúčatám. Chcela by som ich naučiť veľa vecí.

Ak by ste mali napísať knihu, o čom by bola, aký žáner? My by sme si tipli detektívku.

Detektívky? To nie. Milujem Johna Grishama (autor známeho diela Firma, ktoré bolo aj sfilmované s Tomom Cruisom - pozn.red.). Medzi obľúbené autorky patrí aj Barbara Bickmor (napr. dielo Lietajúca lekárka). Zhodnotila by som to ako romanticko - dobrodružné knihy.

Takže aj Rosamunde Pilcherová a podobné autorky z televízie DOMA?

To zase nie! Sladká predvídavá romantika, to nie je môj štýl.

Ktoré tri veci by ste si zobrali na opustený ostrov a prečo?

V prvom rade knihu, bez nej by som umrela. Potom vodu, koľko by som uniesla. A tretiu vec? Naozaj neviem. Bolo by to spontánne rozhodnutie vo chvíli, keby ma na ostrov mali zaviesť.

Nebol by to manžel, aby mal kto rozložiť oheň, doniesť drevo, postaviť stan?

Tak s tým ja problém nemám.

Čo by ste si vybrali MAČKU alebo PSA?

Ani jedno. Zvieratá mám rada, ale psov sa bojím a mačky nepatria medzi moje obľúbené. Koniec koncov bývam v byte. Ale v Piešťanoch chováme 7 ovečiek. Stará sa o ne manžel.

FOTO archív MM.