Explózia revolúcie (2014)

Môže byť život nekonečný?
Často sa pýtajú básnika.
No jeho odpoveď je nejasná,
ako je nejasná aj farba okvetných lístkov pokrytých mrazom.

Môže človek zhynúť rukou dávno písaného osudu
a či zhynie rukou vlastnej hlúposti ?

Nenapraviteľnosť činov ľudskej mysle je neodvratná.

Radšej zhynúť a ľúbiť ako zhynúť a hubiť!

Môže človek milovať a nenávidieť existenciu osudu?

A či sa s tým zmieri, keď nadíde čas?

Odpoveď je prostá, ba piesok v hodinách sa sype pomaly, no iste.

Básnikovým slovám porozumie málokto,

ba preto sa ľudská myseľ mýli.

Preto nie sme dokonalými tvormi.

Toľko jedu rozsiateho kolo nás nám oslepilo oči,

upchalo uši, zavrelo nám srdcia a ukradlo duše,

aby sme nedošli k dokonalosti,

nevideli tú krásu, ktorú sme zabili,

tú lásku, ktorú sme zmenili na krvavé slzy nenávisti.

Odpor, strach a bolesť panovali na našich hradbách až pričasto,

ostali len krvavé sonety písané rukou slepca.

Nadišiel čas,

vyniesť zúbožené telá na svetlo a očistiť ich,

umyť rany a pochodovať v mene svätej zeme.

Tak ako naši predkovia, ani my sa nevzdáme!

Tí, čo panovali, padnú a my poletíme proti svetlu sťa mraky uväznenia.

Kto bil sa - prežil, kto unikal - zhynul samotou!

Veronika Kováčová